Zuzana Kulíšková
Predjarné zápisky
A zase tá sobota. Dnes sme po sebe všetci zase hulákali. Rozumej-Filip po Jurkovi, Jurko po Filipovi (tie deti snáď už ani nevedia hovoriť potichu), Rišo po nich dvoch, no a ja na nich všetkých. Vivat Itália! Filip je teraz strašne vybitý, koťuha jedna. Alebo je lenivý, či čo. Vždy keď od neho dačo chceme, tak začne vrešťať na súrodencov, aby to za neho spravili, lebo on to neurobil (rozumej nerozhádzal). Furt to chce hodiť na dakoho iného. Založí ruky, spustí kútiky a basta. On nič robiť nebude. Hlava jedna dubová.